Nová tvár expresov ČSD
Druhá polovica 80. rokov 20. storočia priniesla do Československa citeľnejšie spoločenské zmeny, ktoré sa postupne prejavovali aj v smerovaní železničnej dopravy. V osobnej doprave sa začala presadzovať myšlienka zvýšenia kultúry cestovania a postupného prechodu od dovtedy bežných, veľkosériovo vyrábaných vozňov s jednoduchým interiérom a koženkovými sedadlami k modernejším súpravám určeným pre prestížne vnútroštátne expresy s povinnou rezerváciou miest.
Pre tieto vlaky boli navrhnuté nové vozne vyššej kvalitatívnej úrovne, vychádzajúce z koncepcie európskeho štandardu UIC-Z. Oproti starším vozňom typu UIC-Y, ku ktorým sa Československé štátne dráhy (ČSD) priklonili v 60. rokoch, ponúkali tieto nové vozne z produkcie východonemeckej vagónky VEB Waggonbau Bautzen dlhšiu a nižšiu vozňovú skriňu, komfortnejší interiér, kotúčové brzdy, moderné podvozky GP200 konštruované na rýchlosť až 200 km/h a množstvo ďalších technických noviniek. Vďaka tomu sa zaradili medzi najmodernejšie osobné vozne vyrábané v krajinách východného bloku.
Základ novej vozňovej skupiny položila už v roku 1984 dvadsaťkusová séria ležadlových vozňov radu BRcm s bufetovým oddielom. V nasledujúcich rokoch ju doplnili vozne radov Amee, Bmee, BDmee a BDmeer, ktoré spolu vytvorili rodinu moderných expresných vozňov ČSD. Celkovo bolo v rokoch 1984 až 1988 vyrobených 250 vozňov tohto konštrukčného typu, pričom výrobný program uzatvoril poloslužobný vozeň BDmeer s inventárnym číslom 100.
V kontraste s dovtedajšou tmavozelenou uniformitou domácich súprav pôsobili ich dlhé a nízke skrine s predsuvnými dverami a výrazným širokým žltým podokenným pásom mimoriadne elegantne a atraktívne. Náter, ktorého primárnym účelom bolo upozorňovať personál na potrebu celoročného napájania elektrickou energiou, sa rýchlo sa stal charakteristickým vizuálnym poznávacím znakom prestížnych vlakov jazdiacich naprieč Československom. Pre svoje pestré sfarbenie si vozne v okolí Bratislavy vyslúžili prezývku „kanáriky“.
Po dodaní sa nové súpravy začali objavovať na vlakoch Tatran, Košičan, Ostravan, Thermal, Slovenská strela či Brněnský drak. Stali sa každodennou súčasťou cestovania medzi Prahou, Brnom, Bratislavou, Košicami, Bohumínom, či Chebom.
Foto parostroj.net
Daň za rýchly pokrok
Pôvodné plány počítali aj s výrobou plnohodnotných vozňov prvej triedy s deviatimi oddielmi a zodpovedajúcim komfortom. Z dôvodu, že výrobca v tom čase ešte nemal pripravený návrh novej skrine s menším počtom okien, boli ako dočasné riešenie dodané vozne radu Amee vytvorené dosadením sedadiel prvej triedy do 11-oknových skríň prevzatých od vozňov druhej triedy. Spoločenské a hospodárske zmeny po roku 1989 zámery na skutočne plnohodnotné vozne prvej triedy definitívne ukončili a k ich výrobe pre ČSD už nikdy nedošlo.
Istým kompromisom boli poznačené aj vozne druhej triedy. Napriek menšej šírke vozňovej skrine si totiž zachovali osemmiestne usporiadanie oddielov prevzaté zo starších vozňov typu UIC-Y. Hoci boli vybavené relatívne pohodlnými, anatomicky tvarovanými a polohovateľnými sedadlami s látkovým poťahom, ich vysoká kapacita nezodpovedala štandardom, ktoré medzinárodná norma UIC odporúčala pre vozne dĺžky 26,4 metra.
Za nevyužitý potenciál možno považovať aj absenciu klimatizácie, ktorou budyšínska vagónka vybavila už v roku 1985 desaťkusovú overovaciu sériu vozňov Komfortwagen pre východonemecké železnice.
Napriek premárnenej šanci získať už v 80. rokoch plnohodnotné komfortné vozne podľa štandardu UIC-Z splnila nová technika svoju úlohu zvýšiť kultúru cestovania bezo zvyšku. Technickým a prevádzkovým pracovníkom však nové vozne v prvých rokoch prevádzky spôsobovali nemalé starosti, predovšetkým v dôsledku závažných problémov s brzdovou výzbrojou. Konštrukčná chyba automatického nastavovača odľahlosti brzdových doštičiek v spojení s nevyhovujúcou geometriou koľají viedla k samovoľnému prestavovaniu odľahlosti, poklesu až strate brzdiaceho účinku, sťažnostiam rušňového personálu a následnému znižovaniu rýchlosti expresných vlakov.
Počas celej prevádzky patrili medzi problematické uzly aj predsuvné dvere, ktoré sa vyznačovali vyššou poruchovosťou, netesnosťou v zatvorenom stave a v niektorých prípadoch aj neželaným privieraním cestujúcich počas nástupu.
Od socialistických expresov k vlakom do zjednotenej Európy
Na sklonku socializmu sa aj napriek uvedeným nedostatkom vozne radov Bmee, Amee a BDmee(r) stali symbolom pokroku a modernizácie vnútroštátnych československých expresov. V porevolučnom období po menších úpravách, ako „to najlepšie, čo doma máme“, vytvorili solídny základ vozidlového parku pre nové medzinárodné vlaky smerujúce do západnej Európy. Ich pokrokové technické riešenia ovplyvnili smerovanie československého a neskôr českého i slovenského vozňového inžinierstva na ďalšie dve desaťročia. Zároveň patrili svojím elegantným tvarom a nezameniteľným náterom medzi najatraktívnejšie osobné vozne svojej doby.
Foto Petr Polák, zelpage.cz
Vozne so skriňou zodpovedajúcou štandardu UIC-Z a podvozkami GP200 predstavovali perspektívny základ pre budúce modernizácie. Hoci ich technická časť zostávala aj po desaťročiach prevádzky na dobrej úrovni, interiér morálne rýchlo zastarával, čo v snahe železníc dobehnúť trendy západnej Európy viedlo k rozsiahlym rekonštrukciám. V priebehu 10. rokov 21. storočia pôvodné vozne týchto radov definitívne zanikli, pričom výnimku predstavuje len vozeň BRcm 008 patriaci NTM a vozeň BDmeer 100 patriaci nadačnému fondu Svět železnice.
Kým väčšina vozňov radov BRcm, Amee, Bmee a BDmee(r) podstúpila zásadné modernizácie s odstránením takmer všetkých pôvodných znakov, slovenské rekonštrukcie na rady Bmeer a ARmeer boli podstatne menej invazívne. Po posúdení technických možností bola spätná historizujúca úprava uvedených radov zhodnotená ako realizovateľná v podmienkach občianskeho združenia.
OZ Železničný klub Tatran na základe toho pracuje na projekte vytvorenia skrátenej retro súpravy v zeleno-žltom vzhľade z roku 1987. Cieľom je postupné prinavrátenie vybraných vozňov Bmeer do podoby radov Bmee a Amee, resp. ARmeer do podoby BRcm odstránením novších zásahov a doplnením pôvodných prvkov. Úpravy budú u vozňov radu Bmeer zahŕňať demontáž klimatizácie, vákuových toaliet a centrálneho zdroja energie JN3021 s jeho náhradou pôvodným tyristorovým zdrojom EV3000, spätnú montáž gravitačných toaliet so samostatnými umyvárkami, polospúšťacích okien, pôvodných regulačných prvkov vykurovania, sklopných stolíkov a replík umakartových obkladov. U vozňa radu Bmee bude v oddieloch obnovené pôvodné usporiadanie s ôsmimi miestami na sedenie. Rozsah a tempo realizácie bude závisieť od časových, technických a finančných možností združenia.
Od vízie k realite
Po niekoľkých rokoch zhromažďovania náhradných dielov a dokumentácie prešiel projekt v roku 2026 do realizačnej fázy. Prvým vozidlom sa stal vozeň BDmeer 82-70 100, získaný z Českej republiky. Vozeň už dostal pôvodný zeleno-žltý náter a prechádza obnovou interiéru vrátane výroby replík pôvodných sedadiel. Ako zdroj časti komponentov slúži vozeň Bmeer 067 ZSSK určený na modernizáciu.
Po dokončení prác by mala základná zostava súpravy pozostávať zo štyroch vozňov:
Amee 11-38 001 (Bmeer 21-70 071)
BRcm 85-40 014 (ARmeer 85-30 002)
BDmeer 82-70 100 (BDbmsee 82-70 100)
Bmee 21-38 056 (Bmeer 21-70 056)
Pri jednotlivých vozidlách sa počíta s postupným návratom k ich pôvodnej podobe vrátane historického náteru, interiérového vybavenia a charakteristických detailov z obdobia druhej polovice 80.rokov.
Pri výbere vozidiel sa kládol dôraz na historickú jedinečnosť a možnosť ich dlhodobého zachovania. Vozeň Bmeer 21-70 071 je bývalým vozňom I. triedy Amee 11-38 001, teda prvým vyrobeným vozňom svojho radu. Vozeň ARmeer 85-30 002 je jeden z trojice vozňov bývalého radu BRcm, u ktorých neboli vykonané radikálne zásahy do konštrukcie. Vozeň BDmeer 100 sa zachoval v mimoriadne autentickom stave. Vozeň Bmeer 056 predstavuje jeden z dvojice posledných vozňov pôvodného radu Bmee, ktoré podstúpili len ľahkú modernizáciu.
A čo ďalej.. alebo pár slov záverom
Súprava „Expres 87“ má ambíciu stať sa atraktívnym produktom pre nostalgické a protokolárne jazdy určené pre širokú verejnosť aj uzavreté skupiny. Jej výrazný a v našom regióne jedinečný náter v kombinácii tmavozelenej a chrómovej žltej farby bude pripomienkou obdobia, keď sa na železniciach menil štýl, technika aj samotný pohľad na cestovanie.